...

Loading

WP Shoutbox

Archív článkov

Archive for Október, 2014

Ostrva – Via AliNina 29.10.2014

Každú cestu na skalkách alebo v horách vnímam ako umelecké dielko ktoré je neopakovateľné a jedinečné. Galérka Ostrvy je špecifická ako tatranská skalka, lebo je tam veľa pekných športovo odistených ciest, takže sa dá skúšať, učiť a trénovať. Jednu z novších sme mali s Julkou v tatrapláne aj tento rok.
Via AliNina je skvelým dielkom, rajbasy, lišty, previs, sokolíky, špárky, všetko kompaktné a čitateľné.
V tomto čase slniečko zasvieti do steny až po dvanástej a o tretej sa opäť zozimnieva tak veľa času nie je. Prvú dĺžku sme odliezli v tieni s necitlivenými prstami aj na nohách, v druhej nad previsom sme skočili na slniečko ale aj tak bolo chladno. Okrem v prvej dĺžke, ďalším kľúčovým miestom bol pre mňa odlez z druhého štandu.
Cesta je dobre odistená, dá sa doistiť friendami 0,5 (+-), stačia tri-štyri kusy, prípade vklínence. Zlanili sme na druhý štand, a odtiaľ smerom do žľabu.

R&J

XXX. ročník Memoriálu Jozefa Psotku

Bol to skvelý a mimoriadne silný zážitok…

Už minulý rok som sa pohrával s myšlienkou na memoriál, ale beh nie je mojou silnou stránkou aj keď behám asi rok 2x týždenne, ale len kratšie trasy a s malým prevýšením.  Po nejakých zdravotných komplikáciách (achilovka, koleno, kríže :)) som  tento rok memoriál neplánoval, chodil som  už len na rýchlejšie prechádzky venčiť naše štvornohé bosorky. Rozhodujúce bolo stretnutie s  Tomášom Buxarom. „Veď poď, bude sranda“. Tak fajn ideme na to, spečatené. Dal som si test na Šar. hrad a dva týždne pred memoriálom menej jedla, lebo vláčiť so sebou faldy nie je nič moc, ale za tak krátky čas sa už aj tak veľa stihnúť nedá.

Sliezky dom: Najviac som sa potešil že tam už bol Jožko Štec, moja morálna opora, záruka vitality a optimizmu. Sebavedomie mi začalo upadať večer v reštike, keď postupne prichádzali vyšportovaní borci, ktorí sa mi menili na Elfov. Čo tu ja robím …?! radšej som išiel spať.

Štart: Bol v minútových intervaloch po troch, prebehol som cez mostík a kolegovia boli o sto metrov ďalej. Pod Večným dažďom sa vo mne vzbúrili všetky bunky a hovoria NIE! Počas trate to bolo rôzne raz lepšie inokedy horšie ako zle, občas skaly začali meniť tvary. Na Hrebienok som dobehol a myslel som že limit mám vo vrecku, čo bol môj cieľ. Však tretia časovka po Sliezky dom rozhodla o neúspechu. Veľa nechýbalo a pozbierali by ma do igelitiek. Prekročil som svoj vlastný limit niekoľkonásobne. Bojoval som o každý krok cez bolesť. V cieli ma čakala Julka aj Tomáš a ešte aj usporiadatelia. OK som v cieli.

Som vďačný Tomášovi že ma presvedčil aby som memoriál absolvoval. Zažil som generáciu skvelých ľudí ktorí to dokázali organizovať celé tie roky a oživili vo mne mnohé ideály. Hlboko sa skláňam pred všetkými čo beh  absolvujú a ešte v akých časových limitoch, zvlášť pred Old Boys. Náš Jožko bol ocenený ako najstarší účastník i keď podľa športových výkonov by  do tejto kategórie pasoval hociktorý  mladý capista včetne mňa, len nie Jožko.

V nedeľu sme boli s Julkou na regeneračnej prechádzke na Východnej vysokej, Tomáš s Peťom Koczkom boli liezť na Opálovej veži, dievčatá a chlapci z Rozlomitov na Velickej stene. Krásny víkend so skvelými ľuďmi i ideálnym počasím. Videl som zažil som prežil som.

Rosťo.

Posledný zlaňák 2014 ZAMUTOV,

predbežný termín 18. až 19. október 2014, miesto konania ZAMUTOVSKÉ SKALY.

V prípade nepriaznivého počasia odsunieme na nasledujúci týždeň.