alebo ako nedostať doma po vajciax. Cez veľkú noc ideme s Ivkou, Radkom a Marekom do Cereda, kto sa xce pridať nex sa ozve. Odxod asi 27.-28.3. a príxod 2.4. Cez deň sa motáme po pod skaly a večer svoje imaginárne lezecké úspexy oslavujeme kvalitnou grapu zapíjanou talianským vínom vo víre alternatívnej hudby a niebla buritos. Toľko oficíalna plán.
Ale realita je takáto: http://www.lezec.cz/clanky.php?key=5004/

V sobotu sme na Lysej Poľane oslávili Jožkovu 50tku so zakladajúcimi „Piliermi“ klubu CAP.
Je to už poriadna história, ale títo muži v najlepších rokoch, otcovia 50tníkov to vedia roztočiť a mladších strčiť do vrecka pitným režimom a hlavne zážitkami. Vďaka Jožko za parádny večer!
V nedeľu predpoludním (-18) sme sa rozpŕchli do dolín užívať si zimy.
Ja s Julkou sme išli do Poľského komína. Z Hágov obchádzka okolo Sosny cez Štrbu na Štrpák, odkiaľ pod Galerku, strata času a fajná kosa. Hovorím aspoň nebudeme v tieni. O 12:30 slnko zasvietilo ale akosi nehrialo, ešte aj fúkalo. Pocitovo -20. Vytiahol som prvú dĺžku, ale ani som sa ako zvyknem, nezapotil. Keď ku mne došla Julka bola úplne premrznutá. Ženy vraj potrebujú véééľa slniečka a teplúčka. Nad nami už liezla dvojka, padali kusy ľadu, tak sme sa rozhodli pre ústup a nechali ďalší batoh. Bez pocitu frustrácie sme odcupitali plní energie k autu a cestou tíško kuli plány na ďalší víkend.

Hore zdar a svetu mier!
R&J

[View with PicLens]

(jac) – Biela stopa je zaradená do seriálu európskych vytrvalostných pretekov v behu na lyžiach pod názvom Euroloppet. V stredisku zimných športov Kremnica – Skalka sa v závere januára uskutočnil už štyridsiaty ročník tohto obľúbeného a prestížneho lyžiarskeho podujatia. Všetky ročníky Bielej stopy absolvovali len dvaja vyznávači tohto prekrásneho športu – Ing. Ján Hazucha (nar. v roku 1943) zo Zvolena a Prešovčan Ing. Jozef Štec (1936). Podľa údajov z výsledkových listín na tratiach Bielej stopy každý z nich zabehol spolu 1907 km. Dĺžka tratí, pôvodne z Krahúľ do Banskej Bystrice, či do Králikov, bola podľa stavu snehovej pokrývky najviac 57 km a najmenej 36 km. Jozef Štec absolvoval tých 1 907 km za 138 hodín a 12 minút. Klobúk dole! Je to nesporne výrazný športový úspech. Ako zvýraznil prešovský športový nezmar Jozef Štec, je to výsledok poctivého tréningu a zdravia, ktoré je v čase pretekov nevyhnutné. V cieli Bielej stopy bol aj vtedy, keď mal problémy s ochrnutou pravou rukou po ťažkej zlomenine, so zlomeným ľavým členkom a rebrami a po absolvovaní onkologickej liečby. A tiež sú tu pribúdajúce roky. Preto, aby neprerušil účasť na Bielej stope, vzdal sa aj sponzorovaných účastí na Masters World Cup v behu na lyžiach a výstupu na najvyšší vrch Afriky Kilimandžáro. A čo bolo pre Jozefa Šteca najkurióznejšie, aby neprerušil účasť na Bielej stope. Bolo to vtedy, keď počas pracovných povinností pri výstavbe sídliska pre vojakov odsunutých zo strednej Európy v ruskom Millerove prehovoril riaditeľa výstavby z nemeckej firmy Bilfinger Berger. Ten mu v roku 1994 udelil týždňovú mimoriadnu dovolenku a uhradil mu letenku z Rostova na Done do Popradu a späť. Keďže v budúcom roku sa na Skalke uskutočnia piate majstrovstvá Európy vo vytrvalostnom behu na lyžiach, obaja veteráni veria, že sa im v zdraví opäť podarí zažiť neuveriteľnú atmosféru obľúbených a pritom najťažších diaľkových pretekov v Európe.

(zdroj: Prešovský VEČERNÍK 26.2. 2013)

V pondelok ráno sme s Julkou vyrazili z chaty pri Popradskom pl. Firníky z rána držali. S nástupom do cesty troška poľavili, no nebolo to zlé. Počasie všehochuť, snežilo, hmla, vietor. S občasným vyjasnením boli vzácnejšie výhľady. Cestu sme išli neponáhľajúc sa osem hodín, v sprievodcovi píšu 3 h,(Arno musel byť rýchlik). No myslím si že až tak mimoriadne pomalí sme neboli. Každú dĺžku sme podstivo ťahali a istili sa. Bolo ich určite viac ako desať možno 13 – 14. Na vrchol Tupej sme dorazili ešte za vidna. Zostúpili sme potme. Odmena bolo vyjasnenie a plno čeloviek na oblohe. S porovnaním s Gálfyho rebrom je cesta o číslo náročnejšia technicky aj fyzicky. Zopár pekných skalných výšvihov striedali snehové piliere. Ako vždy tieto rebrá nemajú konca kraja, z predpokladaných dvoch troch posledných dĺžok sa ukážu štyri i keď sa to dá ísť už súčasne. No pri únave sa dá vyrobiť problém aj na chodníku.
Na chatu sme prišli dosť vyčerpaný a plány na utorok sme šmahom ruky zavrhli.

R&J

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/12Marca2013#

Vás pri svojich plnohodnotne prežitých a dožitých 50. narodeninách srdečne pozýva na Lýsú Poľanu.
Ľady, mixy a večer trocha zábavy.
Jožko, prajeme fšetko najlepšie, veľa zdravia, šťastia a dúfam, že svoje hlavy budeme u teba skláňať ešte aspoň ďalších 50 rokov.
Za C.A.P. predseda.

Peťo s Robom liezli Bez boja neodídeš priamym variantom M7+, my s Julkou Pilier. Na druhom štande sme sa stretli s Robom, kde sa cesty križujú. Peťo bol už nalezený v tretej dĺžke.
Pilier je pekná vyrovnaná logická línia, vytiahol som ju na štyri dĺžky 60 m, okrem druhej 50m, avšak v poslednej od štandu zo slučiek na skalnom hrote som so 60 m lanami nedostal až ku skalám nad snehovým poľom. Štandoval som v kosodrevine vykopanej Peťom spod snehu. Cesty končia v rovnakom mieste.
Každá dĺžka má pekné lezecké momenty. Pilier je hodnotený IV, čo sedí, no netreba to podceniť, dávam jej miestami M4+. Zostúpili sme Červeným žľabom, miestami sa nad žľabom robili dosky, s Julkou sme sa istili, v žľabe dobré podmienky na skialp, v hornej časti je priúzky na oblúky. V doline bolo veľa skialpinistov, podmienky boli super, chata pod Rysmi je od 2.3. otvorená. Počasie slniečko a vetríček.

Hore zdar a svetu mier !

R&J

#mce_temp_url#