Na tieto dni bolo viac návrhov kam, ale nakoniec to padlo na južný Kežmarák – Kriššákova cesta, kde Emil už raz ustúpil pre zlé počasie. Na Skalnaté sme sa vyviezli poslednou lanovkou. Budovu enciánu na noc zamykajú pred živlami čo ničia Tatry ako bágre a tak sme sa rozhodli pozrieť Skalnatú chatu, lebo Emilov tesco spacák extrém + 22 zaručoval noc v pokluse okolo neho a krabičku cigariet.
Skalnatá chata: chata umrela a smutný pán pre nás miesto nemal aj keď bola prázdna ako hrdzavá plechovica, smutné miesto ako celá zničená Lomnica. Sviští detský svet okupovala líška a na domčeku chýbali okenice, hrozil prievan tak Emko sa tejto alternatívy vzdal…
Prišlo ráno, nastúpili sme od spodu nie cez Kriššáka ale Ľavým vhĺbením Puškáš – Sabó. V ceste sú štandy a postupové nity, tak na rampe pod Kriššákovou cestou sme boli asi za necelé 2 hodky. Kriššáka sme nastúpili pod výlomom cez previslú špáru podľa nákresu za IV, ale nebolo to ani z ďaleka dávam tomu VI. Mali sme naliezť viac z prava. Zaštandovali sme v ceste Do hôr a pokračovali líniou nitov dve dĺžky. S Kriššákovou cestou nám to bolo akési nejasné, tak sme zvolili ústup po rampe nad Obrovský kút (kde mi spadlo reverso) a hore asi 300 m lezeckých. Neradi by sme naliezli do nejakej vraždy po vlastnom. Teraz po získaní ďaľších info som už múdrejší a vedel by som kade. No pán Kriššák bol teda mimoriadny borec. Dĺžky sme nerátali, lebo niečo sme prešli aj súčasne, mohlo ich byť asi 15. Počasie z rána jasno, postupne oblačnosť sem tam roztrhnutá.
Južný Kežmarák je úžasný na spadnutie sánky pri pohľade zo Skalnatej doliny a pomyslení na lezeníčko, teraz ho mám očeknutý a chcem byť tam.

Rosťo

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/KezmarskyStitJuh151692011#

Motykova cesta na Ostrý štít patrí určite k tým krajším pohodovým tatranským klasikám aj so zlaňáčikom. V dobrom počasí ako sme mali, zaručí parádny zážitok.
J&R

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/OstryStitMotyka1392011#

ďalšie foto  http://trener35.rajce.idnes.cz/2011_09_Lysa_Banica_bike

Cez víkend sme absolvovali už tretí vporadí cyklovýlet horských služieb Lysá a Banica.

Celý zážitok by si zaslúžil poriadny článok, ale zatiaľ aspoň veľké poďakovanie hlavným organiźatorm p. Potočkovi a Rapovi, sponzorom ,poľskému hostiteľovi Tomekovi a samozrejme fšetkým účastníkom. A skoré uzdravenie predsedovi.

Neskoro ale predsa …

v Júly sme v zložení pán Potoček, Ajfi a ja vybehli na tri dni do Rumunska obzrieť novú potencionálnu oblasť v oblasti Mogosi a skončili sme v Borse v starom dobrom kempe “Catalina” medzi pohorím Maramureš a Rodna. Počasie nie najlepšie ale jeden deň nám vyšiel a urobili sme celý plánovaný okruh cez priesmyk Prislop, hrebeňmi po salašoch a dolinami Maramureša. Viac foto.

http://trener35.rajce.idnes.cz/2011_07_Rumunsko_Maramures_bike

Deň ako vyšitý na ta3, na jednodňovku len pre bláznov J&R. Lezenie celkom ušlo, niektoré dĺžky kompaktné, no boli dĺžky kde bolo veľa lokrov a voľných blokov, hore som mal pocit že sa mi pilier rozpadne pod nohami, viac ma zaujal pohľah na južnú stenu M.Ľ.štítu. S orientáciou problém v pilieri nebol, dá sa liezť viacerými variantami.

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/CestaKSlnku2982011#

Povodne sme mali liezt Ciernobiele sokoliky a Kuttove platne, ale po prehodnoteni situacie sme zvolili Tatarkovu cestu za IV+. Prva dlzka bola pekna s malym boulderikom na konci, co mala byt ta najtahsia cast cesty. Podla mna ten boulder bol tak za VI, aj ked netusim ako sa klasifikuju cesty v Tatrach. 1. stand bol dve zhnite skoby a 2 friendy. Druha dlzka bola lahka, po komine plnom lokrov a vyleze po madlach do 2. standu – 2 nity, z toho jeden s nejakou divnou okruhlou maticou. V tretej dlzke doslo k zlomu nasho lezenia, kedze trebalo dost vela odliezt po nezaistitelnej platni a chybal moral :). Tak to Tomasko radsej traverzol do prava na plierik, kde urobil stand. Kriticka situacia nastala, ked som traverzoval ja (mal som vak) a dosli stupy aj chyty (iba jeden velky loker) a zacalo prsat. Vtedy som si spomenul na skorsie konstatovanie, ze “sa to dost smyka, ked je mokro”. V podstate by o nic neslo, keby mi pri pade nehrozilo asi 4-5m kivadlo rovno na pilier. Nastastie sa to dobre skoncilo, lezecka a loker podrzali :) (a boh vie ako vyzeral ten stand :) ). Potom uz len nasledovalo zlezenie po kute piliera do standu v Kuttovych platniach a 2 dlzky zlanenia dole (z krasnych dvoch borhakov :) ).

Zaver: Tatry su fajn, len treba vediet kade liezt :), ale urcite sa tam chcem vratit. A zistil som, ze pre tatranske lezenie je priznacne potlapkavanie po skale :)

PS: obrazky funguju, len na nich treba kliknut

[Album not found]