Pozrieť celý príspevok »

Prílev stabilného teplého počasia sme s Fikusom využili na lezenie v severnej časti našich Tatričiek. Pozrieť celý príspevok »

Najlezenejšia cesta nášho klubu v Tatrách sa dočkala ďalšieho prelezu. Využili sme stabilné počasie a vybrali sme sa kuknúť ako sa darí kosodrevine v Ostrve. Môžem zodpovedne povedať, že vyhynúť sa nechystá.

V nedeľu skoro ráno sme sa vybrali v trojke (Chemik, Julka a Lenka) na Popradské pleso. Ľudí tam bolo požehnane a tak nás ani veľmi neprekvapilo, keď sme cestou pod galériu videli (aj počuli) nastupovať do našej cesty poľskú dvojicu. Cesta to je kľukatá, takže keď poliaci odliezli z druhého štandu, mohli sme nastúpiť my.

Blahoželám týmto Lenke, že ako prvá tohtoročná kurzistka absolvovala svoju prvú tatranskú cestu. Zvládla ju bez večších problémov a musím povedať, že v kopačkách som ešte v tatrách nevidel liezť nikoho :-)

Pozrieť celý príspevok »

Pre daždivé počasie sme s Peťom zmenili plán a išli urobiť niečo pre zlepšenie zimného lezenia. Nad Veverkáčom, do stienky v ústí žľabu sme osadili zlaňák, retiazku s kruhom. Logicky si ho to miesto pýtalo. Nahradili sme tak slabo držiacu skobu s kruhom. V ceste Chlapcom z Pumori Peťo na štandy pridal plakety s nitom a mailonky. Tiež sme poriešili narovnávajúci variant v druhej dĺžke nad komínom. Cestou sa dá zlaniť.

Pozrieť celý príspevok »

V minulom  článku som opísal Rumunsko zo sedla biku, teraz si povieme pár viet o lezení.

Pozrieť celý príspevok »

ako sa šiesti Capisti vybrali zdolávať rozoklané Rumunské hory neohrozene zo sediel svojích dvojkolesových tátošov.

Kde bolo tam bolo bol raz jeden Pekný, ktorý sa zamiloval do čarovnej krajiny salašov, nespočetných horských hrebeňov, divokých koní a srdečných ľudí.

Toď realita Rumunska poznaná zo sedla biku a nie zpoza okna autobusu cestou do Bulharska.

K nemu sa pridali mimozemšťania E.T. a E.T. čo furt volajú “domú”

najodvážnejší člen výpravy E.T.-iho manželka a verná družka Judy

a ešte dvaja Mimoni Pozrieť celý príspevok »