Motykova cesta na Ostrý štít patrí určite k tým krajším pohodovým tatranským klasikám aj so zlaňáčikom. V dobrom počasí ako sme mali, zaručí parádny zážitok.
J&R

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/OstryStitMotyka1392011#

ďalšie foto  http://trener35.rajce.idnes.cz/2011_09_Lysa_Banica_bike

Cez víkend sme absolvovali už tretí vporadí cyklovýlet horských služieb Lysá a Banica.

Celý zážitok by si zaslúžil poriadny článok, ale zatiaľ aspoň veľké poďakovanie hlavným organiźatorm p. Potočkovi a Rapovi, sponzorom ,poľskému hostiteľovi Tomekovi a samozrejme fšetkým účastníkom. A skoré uzdravenie predsedovi.

Neskoro ale predsa …

v Júly sme v zložení pán Potoček, Ajfi a ja vybehli na tri dni do Rumunska obzrieť novú potencionálnu oblasť v oblasti Mogosi a skončili sme v Borse v starom dobrom kempe “Catalina” medzi pohorím Maramureš a Rodna. Počasie nie najlepšie ale jeden deň nám vyšiel a urobili sme celý plánovaný okruh cez priesmyk Prislop, hrebeňmi po salašoch a dolinami Maramureša. Viac foto.

http://trener35.rajce.idnes.cz/2011_07_Rumunsko_Maramures_bike

Deň ako vyšitý na ta3, na jednodňovku len pre bláznov J&R. Lezenie celkom ušlo, niektoré dĺžky kompaktné, no boli dĺžky kde bolo veľa lokrov a voľných blokov, hore som mal pocit že sa mi pilier rozpadne pod nohami, viac ma zaujal pohľah na južnú stenu M.Ľ.štítu. S orientáciou problém v pilieri nebol, dá sa liezť viacerými variantami.

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/CestaKSlnku2982011#

Povodne sme mali liezt Ciernobiele sokoliky a Kuttove platne, ale po prehodnoteni situacie sme zvolili Tatarkovu cestu za IV+. Prva dlzka bola pekna s malym boulderikom na konci, co mala byt ta najtahsia cast cesty. Podla mna ten boulder bol tak za VI, aj ked netusim ako sa klasifikuju cesty v Tatrach. 1. stand bol dve zhnite skoby a 2 friendy. Druha dlzka bola lahka, po komine plnom lokrov a vyleze po madlach do 2. standu – 2 nity, z toho jeden s nejakou divnou okruhlou maticou. V tretej dlzke doslo k zlomu nasho lezenia, kedze trebalo dost vela odliezt po nezaistitelnej platni a chybal moral :). Tak to Tomasko radsej traverzol do prava na plierik, kde urobil stand. Kriticka situacia nastala, ked som traverzoval ja (mal som vak) a dosli stupy aj chyty (iba jeden velky loker) a zacalo prsat. Vtedy som si spomenul na skorsie konstatovanie, ze “sa to dost smyka, ked je mokro”. V podstate by o nic neslo, keby mi pri pade nehrozilo asi 4-5m kivadlo rovno na pilier. Nastastie sa to dobre skoncilo, lezecka a loker podrzali :) (a boh vie ako vyzeral ten stand :) ). Potom uz len nasledovalo zlezenie po kute piliera do standu v Kuttovych platniach a 2 dlzky zlanenia dole (z krasnych dvoch borhakov :) ).

Zaver: Tatry su fajn, len treba vediet kade liezt :), ale urcite sa tam chcem vratit. A zistil som, ze pre tatranske lezenie je priznacne potlapkavanie po skale :)

PS: obrazky funguju, len na nich treba kliknut

18-19_08_2011-batizovksy_stit-tatarkova_cesta

23 Photos

K Hokejke len toľko, že treba ísť, veľmi veľmi krásna cesta (dali sme ju čisto), našťastie ťažšie dĺžky vyšli na Emila. Na Širokú vežu sme liezli na druhý deň zo základne Zamkovského chaty, tak sme sa nachodili viac ako naliezli a totálne dehydrovali, ale čo to v kostiach ešte máme.
Hore zdar a svetu mier Emil & Rosťo.

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/ZapadnaLomicaHokejka18811#

https://picasaweb.google.com/108749535716741792865/SirokaVezaMotyka1982011#