...

Loading

WP Shoutbox

Online
  • 0 Členovia
  • 6 Hostí.
Archív článkov

Drahokamy vo Velickej doline.

Prvý októbrový víkend som v spoločnosti Riša, Maja a Rišovho tatka Mira strávil 2 krásne, pohodové slnečné dni pod Opálovou stenou a Opálovou vežou. V tieni majestátneho Gerlachovského štítu vo Velickej doline sme síce žiadne drahokamy nenašli, za to tam na nás čakala parádna kompaktná žula s perfektnými líniami od pánov lezcov ako boli Gálfy, Tatarka, Kriššak, Pelc . V sobotu po výšľape do hornej kvetnice sme vyšli pod Opálovú vežu kde sme vyliezli cestu Francouzky polibek od Radka Lienertha. Úplný skvost v totálne pevnej skale.  5 dĺžok kompaktného, nádherného lezenia v platniach. Nity na štandoch, v miestach kde sa to nadá zaistiť s veľkým citom osadené borháky. Po dolezení na vrchol štyri zlaňáky pod stenu k topánkam. Proste majstrovské dielo! Majo s Mirom si dali vedľajšiu cestu J pilierom od dvojice Gálfy – Urbanovič. Počkali sme ich na vršku a spolu zlanili pod stenu.  Večer sme si pri družnej debate na lúčke v Hornej kvetnici  užívali pravdepodobne posledný teplejší večer tohto roka  a pri pohľade na žiarivú oblohu plnú hviezd pozorovali čelovky blúdiacich, zastupujúcich turistov „gypsyho“ feratou z Gerlachu . V nedeľu sme po obligátnom rannom rituáli s prvými slnečnými lúčmi nastúpili do cesty Kriššák – Pelc na Opálovú stenu. Krásna klasika od veľkých Tatrancov. 4 dĺžky vyrovnaného lezenia so záverečným zaujímavým výlezom cez hladký komín. Znova som sa utvrdil, že pri cestách vylezených v 70tych rokoch sú čísla obtiažnosti úplne bezpredmetné. Po vylezení na vrchol Opálovej steny sme pokračovali s lezením a  vyliezli ešte  J pilierom Gálfy – Urbanovič na Opálovú vežu. Príjemná ľahká cesta v kompaktnej skale ideálna pre začínajúcich Tatrancov s 1 nitom na každom štande. Niečo okolo 14tej stojíme na vrchole Opálovej veže. Užívame si výhľady a pozorujeme nasúvajúci sa studený front v podobe čiernych mrakov ďaleko na obzore. Ešte raz zlanenie cestou francouzky polibek, zrýchlený zostup k veciam v doline a pred 17tou nastupujeme do džípu smerom Tatranská polianka.

Leto je už nenávratne preč  no v kútiku duše verím, že babie leto ešte nepovedalo posledné slovo a že nás ešte poteší teplým, stabilným jesenným počasím. A ak by náhodou nie tak cepíny mám nabrúsené…

Leave a Reply

You must be logged in to post a comment.