konečne 18. februára v sobotu dorazíme s Palim na chatku v Bielovodskej. Ešte večer sa dohodneme, že v nedeľu sa pôjdeme pozrieť a prešliapať stopu do Ťažkej doliny pod SZ stenu Vysokej. Večer na chatke sme ostali už len my a Vilo zo zaťom, ktorí boli liezť Ťažký ľad. Zbalíme veci a o siedmej zaľahneme do spacakov.

Budík nás vytrhne zo spánku o 03:00 a po raňajkach a kavičke vyrazíme z luxusne vyhriatej chatky. Po dlhom nástupe cez celú Ťažkú dolinu a po prekonaní nástupového snehového kužeľa zasekávam nové hroty do ľado-firnového žľabu. Po kotol sme natiahli tri dlžky niekedy aj sučasne kôli chabým možnostiam zlepenia poriadneho štandu.

Po dvoch dĺžkach v kotle sa dostávame do ťažšej časti steny, kde na rad prišli ,, igli do trawy,, buldok , a šruby  bolo treba podviazať. Po desiatich dĺžkach o pol piatej ešte stihneme na vrchole Vysokej posledne slnečné lúče. Niečo pojeme, vrcholovka  a mažeme popod Ťažký štít do sedla Váha. Do sedla zostupíme už v úplnej tme. Po dlhom nočnom zostupe Ťažkou dolinou sa o 22:00 ocitáme zhumpľovani znova na luxusne vyhriatej chatke. Vilko nám navaril bielovodskú fazuľu s párkom, za ktorú sme mu veľmi vdačny.

Droga to výborna a počasie super. Horám zdar.

[View with PicLens]