Zraz sa podarilo úspešne zrealizovať v termíne 5.9. – 12.9.2026. Na medzinárodnom podujatí sa zúčastnilo 51 žien.

Zapojené krajiny: Slovensko, Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Anglicko, Srbsko, Bosna a Hercegovina. Spolu 8 krajín.

Naplánované boli štyri lezecké oblasti východného Slovenska: Turniská, Zádiel, Dreveník, Biela skala – Branisko.

Základňu sme mali v Kojšove, kde sme prvé dva dni strávili organizačno-uvítacím spôsobom. Účastníčky prichádzali priebežne od soboty rána a aj v priebehu týždňa, a liezlo sa na Turniskách. Vďaka šťastnej náhode mali možnosť zažiť festival Kojšovská heligónka, kde sme okúsili trošku našej ľudovej kultúry, vrátane tradičného jedla a histórie.

Pondelok sme si zorganizovali malý interný ženský Turňatlon. Komu by tento pojem bol neznámy, sú to tradičné lezecké preteky na Turniskách. Zúčastnilo sa 8 ženských lezeckých dvojíc rôznych národností. Lezeckú oblasť nám predchádzajúci večer predstavil Michal Nagy – Magy. Pondelkový večer nás poctil motivačnou prezentáciou Matej Baláž – Emby, ktorá bola venovaná Lezeckej oblasti Zádiel. Bola skutočne motivačná a ženy sa veľmi tešili na návštevu tejto oblasti, ako povedal Emby, naše malé Chorvátsko.

Utorok sme teda venovali Zádielu. Najviac lezená bola Cukrová homoľa a sektory pri ceste. Zádielska tiesňava je sama o sebe lákavá a lezenie v nej zanechalo v mnohých ženách túžbu vrátiť sa sem, keďže jeden deň na Zádiel je veľmi málo. Cestou späť bola v ponuke prechádzka námestím Košíc. Nuž, čo dodať? Košice koncom leta a podvečer si vás získajú, hlavne obnovená spievajúca fontána. Pri pohľade na ňu a na účastníčky, som si povedala, že z tej našej – Prešovskej, asi tak nadšené nebudú.

Streda patrila lezeckej oblasti Dreveník, ktorý nám mal odprezentovať Juraj Tindira, pôvodne v pondelok večer. No jeho osoba sa nedostavila. Veríme, že je v poriadku a že sa možno v nejakom inom časopriestore naozaj stretneme. To spôsobilo menšie nadšenie pri návšteve oblasti. Dreveník si však svoju reputáciu vybojoval sám, svojou lokalitou, charakterom skál a históriou. Takže sa osvedčilo, že niekedy netreba žiadnych slov, stačí byť na mieste.

Štvrtok nám SHMU hlásilo zhoršené počasie, ale šťastena pri nás stála a predsa sa nám podarilo ukázať účastníčkam aj poslednú, plánovanú oblasť východného Slovenska, konečne v Prešovskom kraji. Dalo by sa povedať, že toto miesto je novorodeňa, ktoré vypiplal Peter Haľko. Mali sme trošku obavy, že kvôli rozlohe bude pôsobiť menejcenne, no ukázalo sa, že si účastníčky získalo svojou novotou a priateľskou vzdialenosťou istení. Nehovoriac o tom, že sme boli všetci pokope a aktívnejšie sme sa socializovali.

Keďže organizačná jednotka je prevažne z Prešova, neodpustili sme si návštevu aj tohto mesta. Židovská synagóga, Vodárenská veža a tradičná slovenská kuchyňa. Samozrejme Neptúnova fontána, ktorá bežne slabými štyrmi malými prúdmi strieka vodu do stredu fontány, nefungovala. No Prešov, aj napriek tomu príjemne prekvapil. Podľa niektorých slov zahraničných účastníčok, je dokonca krajší ako Košice. Pravdepodobne vedia oceniť niečo, čo my ani netušíme.

V piatok predpoveď vyšla presne ako sľubovali, tak vznikol priestor na rest-day. Niektoré ženy využili možnosť navštíviť Thermal park Vrbov, niektoré sa socializovali v miestnom pohostinstve a niektoré turistikovali. V okolí Kojšova sa nachádza mnoho turistických lákadiel. Večer o 18-tej sme si vychutnali spoločnú večeru. Bola trochu improvizovaná, lebo život prináša ponaučenia každého druhu. Dohodnutý catering nám na poslednú chvíľu zrušil dodávku, z dôvodu náhleho úmrtia majiteľa a prevádzkára v jednom. Ale naša Jarka to nakoniec vybavila tak, že sme neostali o hlade.

Po večeri sa prezentovala krajina, kde sa bude konať medzinárodný ženský horolezecký zraz RHM 2027. Bude to Anglicko a severný Wales. Už teraz sa tešíme a máme v pláne trénovať viac neodistených ciest. Samozrejme po večeri nás čakal ešte náročný tréning, ktorý trval do neskorých nočných hodín, pod vedením fitnes trénera a DJ. Myslím, že mnohé z účastníčok, sa prebúdzali s miernou „svalovkou“.

Sobota sa niesla v znamení rozlúčkových objatí a ďakovných slov. Organizačná zložka sa mohla pustiť do balenia, upratovania a hľadania stratených vecí. Obstáli sme celkom dobre, len jedna nezvestná bunda a magnetka zo Zádielu.

Na záver môžem skonštatovať, že sme v hanbe neostali. Ukázali sme zahraničným účastníčkam lezecké poklady východného Slovenska. Z toho, čo hovorili, aj samotná krajina ich príjemne prekvapila. Najviac však poteší, že sa k nám ešte plánujú vrátiť, a lezeckí sprievodcovia Skalky východného Slovenska a Zádiel putovali do sveta. Veríme, že si snáď budú pripomínať to, že aj u nás na východnom Slovensku sa oplatí zastaviť a zaliezť si.

Hlavné poďakovanieza finančnú podporu patrí:
- SHS JAMES
- Primátorovi mesta Prešov – Ing. Františkovi Oľhovi
- PSK – Prešovskému Samosprávnemu Kraju

Za podporu sponzorskú ďakujeme:
KSK, potraviny MILK-AGRO, mäsovýroba PEČOVSKÁ, Pivovar Šariš, Dana a Eliška Turlíkové.