Turniská 23.5.2010
Dnes sa mi už nechce písať, ale musím oceniť odhodlanosť a túžbu Laury s Matúšom liezť. To isté si určite myslí aj Starosta.
Rosťo
Čierna skala 15.5.2010
Od Prešova vzdialená asi 30 km, smerom na Branisko z diaľnice na Široké, Víťaz a Kľuknavu. Za Víťazom 1 km od píly necháte auto pri ceste a cez potok ku skale ktorú takmer nevidieť. Prvý dojem zo skaly: je ozaj čierna, previs nevyzerá ako v skutočnosti je, čo bolo pre mňa zdanlivo zospodu lahšie v ceste sa rozplynulo a realita kruto postihla moje svalstvo. Avšak podarilo sa mi vytiahnúť po nacvičení Schody a na TR som dal Dardu, Lišajník OS. Na Baletke som ťažko vybojoval prvé štyri presá a DOSŤ, bandasky až za ušami. Haľki mi neprezradil obtiažnosť :)))! Keďže Haľki dá všetko, skúšal som na udicu, ale ani som si „neprdol“, na čo Julka hovorí že to je dobre. Julka tiež bojovala a ukázalo sa to na druhý deň svalovicou. Pri spomienke na štvrtok (vtedy som tam bol prvý krát) som sa naštartoval do záchvatov smiechu a čosi mi to pripomenulo… Už dávno mi je jasné že lezenie s Haľkim je zárukou nezabudnuteľných zážitkov, ale až teraz mi dochádza podstata, keďže som ešte v plienkach. Kto si chce ozaj preveriť svoju kondíciu neváhajte a šup ho na Čiernu skalu :))).
Rosťo.
Základny kurz lezenia na skalkách
Tak predsa sa začal 14.5.10 pod vedením Marcela . Tentokrát v prevahe ženského obsadenia. Po nutnej piatkovej teórii hrrr sa na skaly Dreveníka…..
Pohodové lezenie na Bodoni – 9.5. 2010
Po poldnovom prehovarani si pocasie konecne nechalo povedat, a my sme si mohli vychutnat pekne stienky Bodona. Premieru tu mala aj Livka (vdaka Palo za sedacku). Tentokrat bol vsak strach vacsi ako Tatranka. Nevadi, nabuduce to urcite da :). Apropo ked Tatranka, tak so vsetkym :) (vid prve foto). Bohuzial aj tanecny parket Tanecnej bol nad sily Ifke :).
Veľkonočný skialp v Nízkych tatrách
Tak sme sa tam nakoniec predsalen vybrali. Z pôvodnej zostavy sme zostali len dvaja – Marcel a ja. Ako obvykle sa všetci ostatní vyhovorili na teploty, hnačky, boľavé kolená, frajerky, ženy a všetky ostatné možné pliagy, ktoré sužujú ľudské pokolenie. Na poslednú chvíľu sa k nám pridal ešte jeden kamarát z Levíc – Hanuš (diky za tie fotky).
Keďže sa mi nechcelo tráviť veľkonočné sviatky doma, tak som vyvinul enormné úsilie zachrániť celú akciu a prehovoril som Marcela aspoň na 2 dni. Plán cesty bol nasledovný – privezieme sa autom do Mikuláša, nejako sa dostaneme na Čertovicu a potom šľapeme jak hluchí smerom k Chopku s možným prespaním v nejakej chajde (Brenkus) blízko pri Štefáničke. Na tej chajde ešte nikto z nás nebol a cestu k nej nám len cez telefón opísal Šaňo. Na druhý deň Marcel zlyžuje naspäť do Mikuláša a mňa nechá na hrebeni napospas divým zverom, šelmám a zbešňetym kamzíkom. Ale ako to už na tomto svete chodí, človek mieni a vyšší menežment mení.