Pohodové lezenie na Bodoni – 9.5. 2010
Po poldnovom prehovarani si pocasie konecne nechalo povedat, a my sme si mohli vychutnat pekne stienky Bodona. Premieru tu mala aj Livka (vdaka Palo za sedacku). Tentokrat bol vsak strach vacsi ako Tatranka. Nevadi, nabuduce to urcite da :). Apropo ked Tatranka, tak so vsetkym :) (vid prve foto). Bohuzial aj tanecny parket Tanecnej bol nad sily Ifke :).
Veľkonočný skialp v Nízkych tatrách
Tak sme sa tam nakoniec predsalen vybrali. Z pôvodnej zostavy sme zostali len dvaja – Marcel a ja. Ako obvykle sa všetci ostatní vyhovorili na teploty, hnačky, boľavé kolená, frajerky, ženy a všetky ostatné možné pliagy, ktoré sužujú ľudské pokolenie. Na poslednú chvíľu sa k nám pridal ešte jeden kamarát z Levíc – Hanuš (diky za tie fotky).
Keďže sa mi nechcelo tráviť veľkonočné sviatky doma, tak som vyvinul enormné úsilie zachrániť celú akciu a prehovoril som Marcela aspoň na 2 dni. Plán cesty bol nasledovný – privezieme sa autom do Mikuláša, nejako sa dostaneme na Čertovicu a potom šľapeme jak hluchí smerom k Chopku s možným prespaním v nejakej chajde (Brenkus) blízko pri Štefáničke. Na tej chajde ešte nikto z nás nebol a cestu k nej nám len cez telefón opísal Šaňo. Na druhý deň Marcel zlyžuje naspäť do Mikuláša a mňa nechá na hrebeni napospas divým zverom, šelmám a zbešňetym kamzíkom. Ale ako to už na tomto svete chodí, človek mieni a vyšší menežment mení.
Krosno – Czarnorzeki 1.5.2010
Višňa, Haľki, Marcel, Janka, Rado, Pietro, Julka, Rosťo
Poľské piesky od Prešova vzdialené 130 km boli našou ďalšou lezeckou destináciou v prvomájový slnečný deň. Ako v Prešove aj v Krosne boli rallye automob. preteky, tak sme sa mierne zdržali. Parkovať sa dá veľmi blízko skál (10 min.), takže žiadny výstup, naopak zostup ku skalám, kde už wspinali poliaci. O piesku som počul všeličo a prvá cesta mi potvrdila informácie, ťažké a veruže iné ako na vápne. Obzreli sme si takmer celú lokalitu aj miesta kde sa liezť nesmie. Skaly nádherných tvarov lahodiacich oku sú obľúbeným miestom na prechádzku hlavne pre miestnych. Takže okrem tržnice v Krosne odporúčam zájsť 10 km (smerom k neprehľadnuteľnému vysielaču) na hrad a skaly.
Rosťo
Biela Dolinka-Liptovský Ján 25.4.2010
Lezenie v Bielej Dolinke – Liptovský Ján v máji 2009 bol môj a Julkin prvý kontakt so skalou a keďže prvá láska je naj, táto oblasť sa stala našou srdcovkou. S Peťom, Jarkou a Soňou sme využili veľmi pekný deň a urobili si výlet na Liptov. Veľa Prešovčanov odrádza vzdialenosť, tak si radšej pospia a zájdu na pivko – na zdravie! Z Prešova sme vyrazili niečo po 7:00 a vrátili sme sa asi o 20:00. Pred desiatou sme už v pohodičke liezli. Pozrieť celý príspevok »
Rohačka 8.4.2010
Vo štvrtok 8.4.2010 mi Haľki ukázal „kus zo svojej rodnej hrudy“.
Od Hrabkova cez Ovčí kameň, mimochodom výborný na bouldering, hrebeňom Čiernej hory až na Rohačku 1028,5 m.n.m. sú pre mňa nové miesta s nádhernými skalnými útvarmi i vegetáciou zodpovedajúcou nadmorskej výške. Vysoké jedle, duby, a brezy, porast čučoriedok, dávajú miestami pocit nedotknutej prírody. Z hrebeňa je nádherný kruhový výhľad na Šarišskú vrchovinu, Bachureň, Branisko, Čergov, Volovské vrchy, Vysoké Tatry, Kráľovú hoľu. Skalné útvary (Koľvek 800 m.n.m, a Rohačka – bridlica, kremenec) rozmanitých tvarov ponúkajú možnosti lezenia s vlastným istením v kratších cestách s rôznou obtiažnosťou. Celodenná túra spojená s lezením, je dobrým testom a tréningom na leto do V.T.
Výborný tip aj na zimný výlet.
Rosťo