...

Loading

WP Shoutbox

Online
  • 0 Členovia
  • 5 Hostí.
Archív článkov

Mont Blanc 2006

V horách všeobecne nehľadáme dobrodružstvo na normálkach a cestách, kde sa predieraš medzi množstvom ľudí doslova ťahaných horskými vodcami, ktoré pôsobia ako prechádzka po centre veľkomesta… Chceme začínať a prejsť cesty, na ktoré sa hocikto nevyberie a v ktorých človek môže nájsť ten pokoj pre ktorý do hôr chodí a zároveň posúvať svoje hranice.

Po minuloročnom neúspechu skupiny kamarátov o pokus dobytia Mont Blancu normálkou som sa toho roku k nim pridal a spolu sme si predsavzali že ho tohto roku musíme zliezť. Po skúsenostiach sme si však vybrali cestu ktorá svojou obtiažnosťou patrí medzi cesty ktoré niesú často lezené. Plánovali sme cestu prvovýstupcov na Blanc. Pešo zo Chamonix vybehnúť na starú medzistanicu Aiguille du Midi. Odtiaľ okolo chaty Millet cez výšvih, ktorý je nad ňou a vychádza na východný vrcholový hrebeň Blancu. Odtiaľto priamo hrebeňom na Blanc a späť okolo chaty Vallot a Grand plata do Chamonix.

Po svedomitej príprave, keď sme strávili v Tatrách asi 2 týždne a prešli 7 dňový trek po hrebeni Západných a Vysokých tatier a doplnení kompletného materiálu sme si určili presný termín a dúfali, aby nám na tie 2 týždne vydržalo počasie. Samozrejme, že inak by to nešlo, aj nám sa prihodili nepríjemnosti súvisiace s výstupom. Ten najväčší bol že sme namiesto v kompletnej zostave odchádzali len traja. Marcela zradila mandľa a rozhodla sa, že chce ísť von akurát v čase nášho výstupu. Tak sme sa na cestu vydali traja – Ľubo, Chemik a ja (Paľo).

Deň “D” nastal 15.6.2006, kedy sme odchádzali od rodín na 2 týždne so sľubom, že sa vrátime živí. Zatvorili sme za sebou dvere a odrazu sa ocitli v inom svetle. Vo svete plnom rizika, ktoré sa snažíš eliminovať svojím správnymi rozhodnutiami a dávkou šťastia, ktoré ti je pridelené. V priebehu týchto dvoch týždňov sme si išli splniť náš sen.

Ráno, po uši naložený vo Felícii, sme sa vydali na dlhú cestu do Chamonix. To nás privítalo s nádherným počasím a s majestátnym Alpským pohorím v strede s Mont Blancom. Ubytovali sme sa v kempe, prichystali si veci a na druhý deň ráno sme začali s výstupom.

V prvý deň sme si naplánovali vyjsť s 45kg sviňami na starú rozbitú medzistanicu lanovky Aiguille du Midi. Cesta vedie serpentínami s prevýšením 1500 výškových metrov z 1000 do 2500m.n.m. So takou sviňou na chrbte to vôbec nieje sranda. Po príchode na medzistanicu, ktorá už roky nefunguje, sme boli milo prekvapení ako je vybavená a že si tam domáci horolezci pripravili super bivakovaciu chatku s elektrinou a 10cm hrubými matracmi. Pri príchode na ňu sme zistili, že našu cestu budeme musieť pozmeniť. Totiž výšvih, ktorý sme chceli preliezť, bol asi 300 metrový serak a ten každú chvíľu odpadával a rútil sa s hrmotom do doliny. Vybrali sme si vedľajší výšvih, ktorý vyzeral schodnejší a ktorým sme sa chceli dostať na Grand plato pod Blancom vo výške 4000m.n.m. V super podmienkach sme sa najedli, oddýchli a pripravovali sa na ďalších 1500 výškových metrov z 2500 do 4000m.n.m. Ráno sme predelili materiál, ktorý budeme hore potrebovať a presunuli svoj tábor k Bossonskému ľadovcu. Tam sme strávili druhú noc v bivakovacich vreciach. Odtiaľ sme chceli kvalitne aklimatizovaní nastúpiť na ľadovec a vyraziť hore. Noc bola zaujímavá, keď celú noc hučali seraky a lavíny.

Na ľadovec sme vyrážali skoro ráno, aby sme ho stihli prejsť pokiaľ doňho nezasvieti slnko, lebo potom to začalo všetko pukať a hučať. Slnko nás zastihlo tesne pod chatou Millet. Tam sme si trochu odpočinuli a pokračovali ďalej. Vedľajším výšvihom sme sa dostali k večeru na Grand plató, kde sme si vykopali plošinu, postavili stan, najedli sa a zaľahli spať s tým že ráno útočíme na vrchol.

Ráno bolo kruté a studené… Hoci bolo jasno a krásne celý čas, teplotné rozdiely boli dosť veľké. Z dňa, keď bolo na slnku 15-20 C sa v noci schladilo na 0 až -5 C.

Hneď ráno nás negatívne zaujal masový pás čeloviek ktorý bolo vidieť po oboch stranách hrebeňa ako idú hore. Stan sme nechali na plate a len na ľahko sme sa vybrali výšvihom na východný hrebeň a ním na vrchol. Okolo obeda sme stáli na vrchole a v nádhernom počasi sme si vychutnávali ten krásny pocit. Nádherný deň a krásny výhľad na okolité kopce. Akoby sa na chvíľku zastavil život a človek len nemo vníma tu krásu okolo neho.

Začali sme zostupovať juhozápadným hrebeňom okolo chaty Vallot naspäť k nášmu stanu na Grand plató. Tam sme si oddýchli a ráno pokračovali zostupom do Chamonix. Zostup bol ťažký a zdĺhavý lebo za tých pár dni čo sme boli hore sa sneh poriadne od topil a aj cez ľadovec sme nemohli ísť tou cestou ktorou sme šli hore. Konečne sme k večeru prišli na rozbitú lanovku ( náš BaseCamp) kde sme sa zložili a prespali do rána. Ráno sme zošli až do Chamonix kde sme sa ubytovali v kempe a poriadne si oddýchli.

Po výdatnom oddychu sme sa presunuli do Zerrmatu, kde sme plánovali vyjsť na Matterholn klasickou cestou z Hornli hute po hrebeni. Kedže na Hornli hute sme prišli dosť neskoro na to, aby sme sa vydali na vrchol, zvolili sme možnosť prebivakovania pri chate s tým, že skoro ráno vstaneme, vybehneme hore a zojdeme až dole do Zerrmatu. Počas večera a noci sa Materhornom prehnala búrka s krúpami a keďže sme boli len v spacákoch a bivakovacom vreci, dosť sme si za noc užili a vytrpeli. Ráno vymrznutí a nevyspaní z noci sme zvolili ústup dole, lebo oblačnosť sa veľmi nezmenila. Keďže sme nechceli riskovať a zažiť podobnú noc niekde v stene Materholnu, obrátili sme to smerom na Zerrmat.

Cestou domov sme sa zastavili v teplých a slnkom ohrievaných Benátkach, kde sme strávlil 3 dni váľania sa vo vode a oddýchnutý sa vydali na cestu domov.


Comments are closed.