...

Loading

WP Shoutbox

Online
  • 0 Členovia
  • 7 Hostí.
Archív článkov

Posledný zlaňák 28.-29.10.2006

K najobľúbenejším spoločným akciám v rámci činnosti klubu patrí tradičný “Posledný zlaňák”. Posledné dva ročníky sa konali na cvičnej skale v Slánskych vrchoch. Tak to bolo v pláne aj pre tento rok.

Miesto rozlúčky s uplynulou horolezeckou sezónou sa však na poslednú chvíľu zmenilo. Nočný dážď a sobotné ráno s oblohou obťažkanou sivými mrakmi vyzerajúcimi ako špongia rozhodli o tom, že tohtoročný “Zlaňák” prežijeme v Lačnovskom kaňone, ak nechceme stráviť víkend pri ohni v pršiplášťoch. S návrhom nakoniec súhlasili aj lezeniachtiví Rado a Loptičkár s podmienkou, že si odskočia zaliezť na neďaleký Dreveník.

Táborisko pod veľkými prevismi chránené pred dažďom a vetrom sa všetkým páčilo. Miesta tam bolo pre každého dosť a hrubá vrstva nafúkaného lístia by zahanbila aj tú najkvalitnejšiu karimatku.

Sobotný deň, po tom čo sa akoby zázrakom vyjasnilo, strávila skupina športovejšie naladených lezením na travertíne a zbytok výpravy chystaním dreva a varením guľášu. V podvečer, keď už dráždivá vôňa šíriaca sa z kotlíka dorazila hádam až do Prešova, sa miesta pri ohni začali zapĺňať. Vrátila sa skupina “športovcov” z Dreveníka, dorazil aj zbytok CAP-ov, ktorých v meste zdržali neodkladné rodinné povinnosti /oslava návratu kamaráta Marcela z niekoľkomesačného pracovného pobytu v Rusku/ a zástupca družobného klubu “Skalná hrana” Mišo s frajerkou. Celkove sa pri ohni stretlo šestnásť dospelákov, jeden päťročný “gumkáč”, ktorý by bol schopný, ak by sme ho nestrážili spáliť za hodinu drevo nachystané na celú noc, dva psy a dve gitary.

Energiu sme načerpali z pravého horolezeckého kotlíkového guľášu, o ktorý sa najviac pričinili Judy a Mamča od jaskyniarov a ako býva zvykom, po dobrom guľáši nasledovalo ešte lepšie pivo. O ozvučenie pravekej jaskyne sa postarali svojimi gitarami starý tramp, jaskyniar a horolezec Janko Vykoupil a Judy.

Romantickú atmosféru pri ohni narušil len návrh ináč nenápadného Stana na nočný prvovýstup na Mojžišov stĺp. Klubový náčelník Višňa ihneď začal baliť lezecký vercajg. Presun pod “Mojžišák” netrval dlho a Višňa (ktorému už hrozí prezývka Nočník kvôli jeho záľube v nočnom lezení) ovešaný expresmi v predtuche technického lezenia začal ihneď pri svetle čeloviek liezť. Nakoniec svojim podpisom do vrcholovej knižky účasť na nočnom prvovýstupe potvrdili štyria najodvážnejší, alebo naj … ? Ale tá atmosféra lezenia pod nočnou oblohou posiatou hviezdami a z času na čas pretínanou padajúcimi meteoritmi stála za to.

Nedeľné ráno sa opäť nieslo v znamení dažďa a tak po dorazení zbytku guľášu nasledoval už len presun do civilizácie. Poďakovanie účastníkov patrí Loptičkárovi za jeho aktívny prístup pri zabezpečovaní surovín na guľáš a sponzorovi XY za požičanie kotlíka.


Comments are closed.